Zadania 3. kola

„Čo sa to deje, mali by sme sa vrátiť. Už sme dosť dlho preč a brigádu sme stále nenašli,“ povedal Macker po tom, čo starčekovia odišli.

„Hej, vráťme sa, to čo sa tu deje, nie je normálne,“ odvetil Merlin.

A tak sa Merlin s Mackerom vydali naspäť a po nejakej tej chvíli sa dostali na cestu, na ktorej bola čerpacia stanica.

„Aha to sú tie dve stíhačky, čo sme videli na oblohe!“

„A prostredná z nich tankuje!“

„Čo? To nedáva zmysel!“

„No pozri sa sám.“

„Poďme ďalej, nezdržujme sa tu nejakými stíhačkami,“ povedal Merlin.

Vydali sa zas na cestu a ako tak kráčali, tak si všimli princa, ktorého stretli nedávno, a tak išli za ním, no kým k nemu stihli dôjsť, tak uschol.

„Toto už vôbec nedáva zmysel, prečo by princ usychal?“

„A prečo má vo vreci hlavu nejakej devy a labu draka?“ odvetil Merlin.

„Fuj, prečo je v tom vreci hlava?“ povedal Macker a odhodil vrece.

„Pozri hentam do údolia, nejako veľa zvierat tam je,“ odvetil Merlin, ktorý sa znechutený radšej otočil smerom od zoschnutého princa.

„Prečo sa tam stretlo toľko zvierat?“

„Neviem, ale vyzerá to že chýbajú krokodíly.“

„Poďme sa opýtať prečo.“

A tak zišli ku zvieratám a došli až k žirafe, ktorá vyzerala, že vedie toto stretnutie.

„Prečo tu nie sú krokodíly?“ opýtal sa Merlin.

„Padli na ne tehly a zomreli,“ odpovedala žirafa.

„Koľko krokodílov vlastne malo prísť?“ ďalej vyzvedal Merlin.

„No to je zložité…“

„Poďme sa pozrieť k rieke, možno sa nám podarí ich zachrániť,“ navrhol Merlin.

„To je dobrý nápad,“ odvetil Macker.

Keď došli k rybníku, našli v ňom červený balkón.

„HA-HA-HA, kukaj Merlin, v tom jazere je balkón,“ zasmial sa Macker.

„Tebe to príde vtipné? Lebo mne nie,“ zakričal na Mackera jeden z nešťastných traktorov pri rieke.

„Prepáčte,“ ospravedlnil sa Macker, „nevedeli sme, že to je váš balkón.“

„No, nestoj tam tak a poď nám pomôcť, potrebujeme sa rozdeliť na dva záchranné tímy, aby sme dostali ten balkón z vody.“

„Teraz, keď sme vám pomohli, tak nám môžete povedať, načo ten balkón potrebujete,“ opýtal sa Merlin.

„No, viete čo je červené a zlé na zuby?“ odpovedal otázkou traktor.

„Lízatká alebo cukrová vata?“

„Nie, balkón. A teraz už choďte, lebo zistíte, ako je zlý na zuby,“ zaštekal traktor a odletel naspäť na základňu.

Ako tak Merlin s Mackerom odchádzali, tak si všimli, že pole je vlastne štvorčeková sieť a Dve padajúce babky na ňom hrajú nasledovnú hru:

„Macker, pozri, aké má tá stará mama veľké oči, ba dokonca má aj úplne veľké zuby!“

„Ale Merlin, choď už dakam s tou lupou a hýb sa, chceme sa vrátiť domov do západu slnka!“

„Slnko sa už dotýka obzoru, to už nemáme veľa času.“

„Tak sa hýbme, už nestíhame ako tanky, ktoré nás nepustili na púšti,“ zavelil Macker.

„Ale mohli by sme počas tejto cesty zistiť, čo sú naše obľúbené čísla, lebo to určite dáva zmysel.“

„Odkedy sme traja?“ zmätene sa opýtal Macker.

„Odvtedy, čo Paraguaj prešiel z parného pohonu na naftu a volá sa Uhloguaj,“ odvetil Merlin.

„Čo? Prečo? Ako?“

„Aha, vidíš tam tie dva stromy, ehm teda päť?“

„Áno, vidím.“

„Pozri Macker, tam je paradajka za rohom!“ zvolal Danko.

*zvuk mixéra*

„Tak už je z nej horčica,“ odvetil Macker, „to ale nemení nič na tom, že sa nestíhame vrátiť.“

V tom za nimi prišiel snehuliak.

„Ani vy nestíhate?“ opýtal sa snehuliak.

„Áno, do západu slnka máme byť doma, vy sa kam ponáhľate?“ opýtal sa Macker.

„No podľa môjho kalendára má byť o 10 minút 37°C a to mám byť v práci“ odvetila mláka.

„Macker, zisti od neho kde bývaš a ako sa tam dostať,“ zakričal na Mackera Duško, ktorého už táto brigádová výprava začala nudiť.

„Ako sa dostanem odtiaľto domov?“ opýtal sa Havoš.

Paraguaj, teda už reformovaný Elektrinoguaj, odvetil:

„To ale vôbec nevysvetluje, ako sa nazýva babka v púšti,“ zmätene odvetila Alicka.

„Otvor jednare, ak to nepomôže, tak dvere, a zistíš že kocúr na štyri je rybička, ale viac by ti povedala tehla, keby žila, len na ňu bohužiaľ padla babka,“ zavolal kečup, ktorý sa už pobral na odchod.

„Nevieš aspoň, kde zoženiem chleba? Vedľa je mäsiarstvo, tak sa chcem namáčať,“ rozlúčil sa s kečupom s vlkodlackými chúťkami Prutky.

„No zistila si tú cestu, Sima?“ spýtal sa Erik.

„Nie, ale viem, že treba nájsť zlatú rybku, a keď jej splníme 3 želania, ona nám odovzdá vyriešené riešky,“ odvetil Mati.

V tom sa už našťastie Macker prebudil a uvedomil si, že všetko bol len sen, a rozhodol sa, že svoj nápad s kašlaním na školu radšej zahodí a bude sa poctivo učiť. Nech nemusí skončiť s kečupom na poli.