Zadania 3. kola

Keď sa vedúci spýtali Fatimy a Orloka, či ich majú zobrať späť domov, nadšene súhlasili. Najprv sa ale museli zbaliť. Fatima potrebovala pomoc pri balení a preto pozvala dievčatá vedúce do jej zaujímavej izby tvaru trojuholníka.

Keď sa Fatima a Orlok zbalili, Sebik išiel naložiť batožinu do ich obdĺžnikového kufra. Usporiadaval ju hodnú chvíľu, kým prišiel s pekným riešením.

Onedlho zistili, že sa spolu s Orlokom a Fatimou sa do Sebikovho auta nezmestia. Orlok si ale spomenul na svoje staré auto, ktoré mal odparkované na samom konci cintorína. Rozdelili sa teda na dve skupiny. Jedna šla s Orlokom na Oravský hrad, druhá s Fatimou na Trenčiansky.

Keď prišli k starodávnemu autu, Prutky si všimol, že má nezvyčajnú ŠPZ-ku. Orlok z jeho zmäteného pohľadu vytušil, čo sa deje a ihneď mu odpovedal: „Za našich čias boli iba také ŠPZ-ky. Pekné matematické, nie tieto moderné gýče...“

Orlok sa tak veľmi rozvášnil pri spomienke na staré časy, že pokračoval v rozprávaní. Vyrozprával vedúcim príhodu o upírčích narodeninových oslavách.

Keď Orlok skončil svoj monológ, skupinka sa konečne vydala na cestu. S Orlokom v aute išli Danko, Kai a Prutky. Orlok dovolil Prutkymu šoférovať, lebo sa chcel rozprávať s ostatnými. Kai sa nudil, a tak sa pozrel, či nemá niečo zaujímavé vo vreckách. Našiel zápalky. Skôr, ako ho niekto stihol zastaviť, povedal: „Aha, mám zápalky. Môžeme si ich zapáliť a konečne niečo uvidíme.“ Vtom sa Orlok zarazil - upíri predsa v tme vidia aj bez zápalek. Už nebola iná možnosť. Vedúci sa museli priznať, že nie sú upíri, ale ľudia. Na ich prekvapenie ich však Orlok nenapadol, práve naopak. Potešil sa, že ho jeho kamaráti môžu naučiť všetky veci, ktoré túžil vedieť. Napríklad pozerať sa do svetla.

Keď prišli Fatima a ostatní vedúci do Trenčína, uvideli mapku námestia. Malo tvar obdĺžnika. Bol tam vyznačený aj trojuholníkový kvetinový záhon. Štepi s Krivošom chceli vedieť, aký má plochu, aby vedeli, koľko hnojiva kúpiť, keby si chceli taký založiť na Matfyze.

Keď sa vedúcim konečne podarilo vymotať Krivoša a Štepiho z kvetín, dostali sa k bránam Trenčianskeho hradu. Zastavil ich zamknutý zámok. Aby odomkli zamknutý hrad, museli najprv zadať do zámku správny číselný kód.

Aj Orlokova skupina už prichádzala k svojmu cieľu a pomaly sa blížil čas lúčenia. Orlok mal ale ešte jednu prosbu. Keďže sú naši vedúci tak skvelí matematici, spýtal sa ich, či mu nepomohli s jednou nespratnou tabuľkou.

Po vyriešení tabuľky vyložili Orloka na Oravskom hrade a ponáhľali sa vlakom za svojimi kamarátmi do Trenčína.

V Trenčíne sa vedúci už dostali cez zámok do hradu. Zaviedli Fatimu k fontáne, kde ju dlhé roky čakal Omar. Tú radosť na ich tvárach, keď sa konečne videli, si budú pamätať do konca života. Omar im od samého šťastia poďakoval a chcel sa im odvďačiť komentovanou prehliadku hradu. Začal v pokladnici plnej drahokamov.

Keď vyšli naplnení kultúrou z Trenčianskeho hradu, pred bránami ich už čakali Danko, Kai a Prutky. Zvítali sa a spokojne nastúpili do Sebikovho auta.

„Aký zaujímavý a neobyčajný výlet!“ poznamenala Zuzka T. „Dokonca sme si aj našli nových kamarátov a pomohli im,“ doplnilla Alic. Všetci súhlasili. Cestou domov im bolo smutno, že ich výlet už končí. Krivošovi napadlo, že ich rozptýli trocha matematiky, a tak im dal posledný príklad dobrodružstva:

To bolo ale dobrodružstvo! Dúfame, že ste si ho užili rovnako ako my. Snáď sa vidíme na zimnom sústredku!