Kategórie:
5

Zadanie

Na čelnom okne boli nalepené štyri druhy cifruší. Každý druh bol inej farby a na chrbte mal škvrnu v tvare nejakej cifry. Usporiadali sa do obrazcov tak, že vyzerali ako matematické príklady. To zaujalo Krivoša a hneď z toho vymyslel úlohu, ktorú dal vypočítať Štepimu.

Máme 4 rôzne cifry A, B, C, D, pre ktoré platí, že:

\begin{aligned} &AB\\ +&CA\\ \hline &DA \end{aligned}

\begin{aligned} A&B\\ -C&A\\ \hline &A \end{aligned}

Aká cifra je D?

Poznámka: Žiadne dvojciferné číslo sa nezačína 0.

Vzorové riešenie

Opravovali: alic, matus.jonastik

​Hodnotu {A}​ vieme zistiť napríklad tak, že zistíme postupne ostatné písmenká. Preto sa poďme pozrieť na to, čo si vieme všimnúť o {A}​, {B}​ a {C}​:

  1. V prvom rade vieme, že ani {A}​, ani {C}​, ani {D}​ nemôžu byť nula, keďže dvojciferné číslo nemôže začínať nulou.
  2. Z prvého sčítacieho príkladu vidíme, že v stĺpci jednotiek platí {B}+{A}={A}​. Z toho nám vyplýva, že {B} = 0, nakoľko vidíme, že {B}​ nemá vplyv na výsledok.
  3. Teraz sa pozrieme na odčítací príklad, kde vidíme, že v stĺpci jednotiek je 0-{A} ={A}​. Keďže vieme, že {A}​ je viac ako nula, tak si prepíšeme 0-{A} ={A}​ na 10-{A} ={A}​, lebo pri odčítavaní platí, že pokiaľ je menšiteľ väčší ako menšenec, používame prechod cez desiatky. Z príkladu 10-{A} ={A}​ nám vyplýva, že {A}=5​.
  4. Na miesto {A}​ a {B}​ si vieme do odčitavacieho príkladu napísať 5​ a 0​ a dopočítať tak hodnotu {C}​. 50-{C}5=5​, z čoho vyplýva, že {C}=4​.
  5. Na miesta {A}​, {B}​ a {C}​ si vieme do sčítacieho príkladu dosadiť 5​, 0​ a 4​ a dopočítať hodnotu D​. 50+45=95​, tým pádom {D}=9​.


Postupne sme sa dopracovali k tomu, že za písmenkom {D}​ sa skrýva hodnota 5​.