10. príklad

Pyramída sa už nestrácala vo vlniacom sa vzduchu. S každým krokom bola väčšia a väčšia, až Viktor musel zakloniť hlavu, aby dovidel na jej vrchol.

Kocka, ktorú celý čas vláčil so sebou, začala slabo pulzovať.

Čím viac sa blížil k pyramíde, tým silnejšie mu kocka vibrovala v rukách. Pred ním sa z piesku pomaly vynárala obrovská kamenná sfinga. Viktor ju z diaľky považoval za kus skaly. Teraz videl, že sedí presne pred jediným vstupom do pyramídy.

Prišiel až k nej. Zastal. Potom spravil ešte jeden krok.

Kocka sa mu náhle vyšmykla z rúk.

Vystrelila do vzduchu, Viktor sa po nej ešte márne zahnal, a s mohutným rachotom zapadla do štvorcového otvoru v hrudi sfingy.

Chvíľu bolo ticho.

Potom sa sfinge otvorili oči.

Piesok pod Viktorovými nohami sa zatriasol.

"KTO CHCE VSTÚPIŤ DO PYRAMÍDY?"

Viktor sa obzrel za seba.

"Ja asi."

"TEDA UKÁŽ, ČI SI HODEN VSTÚPIŤ."

"POZRI. SEDIA TU NA DRÔTE HOLUBICE. SPRAV NECH SÚ RÔZNE POHLAVIA K SEBE BLIŽŠIE NEŽ TIE ROZDIELNE."

Viktor si vtáky chvíľu prezeral.

Potom sa pozrel na sfingu.

"To sa nedá."

Kamenné oči sa prižmúrili.

"ČO SI TO POVEDAL?"

"Že sa to nedá. Nech ich poukladám akokoľvek, vždy budú rôzne pohlavia od seba dokopy aspoň tak ďaleko ako rovnaké."

Sfinga mlčala.

Viktor jej teda svoj dôkaz vysvetlil.

Keď skončil, kocka v jej hrudi naposledy zažiarila. Ozvalo sa hlboké dunenie a kamenná stena pyramídy sa pomaly rozostúpila.

Zvnútra vyšlo ostré biele svetlo.

Viktor sa ešte raz obzrel na púšť za sebou, potom vstúpil dnu.

Svetlo ho pohltilo.