10. príklad

Kým sa hádzalo mincou, všimol si Lukáš, aký pokojní boli členovia výprav. Nikoho netrápi, že ich tu možno pred všetkými popravia?

Našťastie sa však pán opäť ozval: „A vyhráva hlava! Viem, že niektorí z vás sa budú cítiť sklamaní, avšak bez šance sklamania to nie je napínavá hra!”

Pán sa obrátil preč od Lukáša skrčeného pri Alexovi, ale ešte na nich stihol mávnuť rukou. „Dosť ale bolo zábavy! Najprv odprezentujem hlavné funkcie Poseidóna, ako napríklad…”

Pod dobrodruhmi sa otvorila zem a Lukáš stratil vedomie. Keď sa opäť spamätal, triasol s ním Alex: „VSTÁVAJ!! SME V AKEJSI KOVOVEJ KRABICI POD MOROM A MÁME PROBLÉM. KLESÁME A STÚPA TLAK, ROZPUČÍ NÁS TO!”

Po chvíli vystužovania strašidelné vŕzganie prestalo.

„Fuh,” klesol na zem uťahaný Alex, “čo sa dopekla stalo?”

„Netuším. Ale vyviazli sme ešte dobre, čo si spomínam.” Lukáš pozrel na kovovú miestnosť, v ktorej sa nachádzali. Citeľne sa na druhej strane kovu nachádzala iba voda. Strašidelnejší bol však fakt, že voda nebola iba vedľa nich, ale hlave POD nimi. Rýchlo totiž klesali. Alexovi sa za pár minút otázka „Aké hlboké to je?” zodpovedala sama, a to vo forme obrovského tresku, keď kovová krabica dopadla na akýsi povrch. Všetko stíchlo.

„No, a čo teraz?” Kým Alex chodil hore dolu po ich podvodnom väzení, Lukáš sedel v kúte a rozmýšľal, čo sa im to vlastne stalo. Nevedel, kde sú, ani ako sa odtiaľto dostatnú. Ako chlapci chodili a rozmýšľali, ticho vody okolo nich sa zintenzívňovalo. Vtom Lukáš vyskočil. Niečo klopalo na krabicu.