Zadania 2. kola

Krištáľové lustre osvetľovali mramorový bar. Čulý hluk podnapitých rozhovorov sprevádzala hudba v pozadí. Yekaterina sa jemne usmiala na muža sediaceho oproti nej.

„Aké nádherné hodinky,” povedala s jemným prízvukom, „určite boli drahé.” „To bude musieť počkať na inokedy,“ ozval sa za ňou hlas budiaci rešpekt, „mám pre teba prácu.”

Yekaterina sa ani neobzrela. „Moment, zlatko, dospelí sa rozprávajú.“ Don Daniel Chladivý si pritiahol stoličku a prisadol si k stolu. „Choď preč. Kazíš mi večer,“ odvrkla Yekaterina. „A ak si si nevšimol, práve niečo robím.”

Danko položil na stôl prsteň s krásnym drahokamom. Yekaterina ho zobrala a natočila proti svetlu.

„Tak dobre,“ zaškerila sa. „Povedz mi, drahúšik… o čo presne sa jedná?“

„Najskôr treba zohnať zvyšok tímu,” oznámil jej Danko. „Preto teraz skočíme do Monaka na najväčšie automobilové preteky sveta.”

Vo vzduchu sa vznášalo napätie a vôňa benzínu. Danko pristúpil k mužovi sklonenému nad motorom auta.

Skôr, než stihol otvoriť ústa, prerušilo ho rozhodné: „Nie. Po tom, čo sa stalo v Sydney, ma už neprehovoríš.”

„Veď nás nechytili, ušiel si im. Preto ťa potrebujem ešte jeden posledný krát. Okrem toho mi dlžíš.”

„S tým otravuj víťaza týchto pretekov.”

„Platí!” pousmial sa don.

„Nevzdal si sa nejako moc rýchlo?” vyzvedala Yekaterina.

„On súhlasil,” odvetil s arogantným kľudom Danko. „Veď uvidíš, operátor Hladký nikdy neprehráva.”

„To je náš človek,” ukázal Danko na malú postavičku, ktorá liezla po 70-poschodovom mrakodrape.

„Dosť pôsobivý výber,” zhodnotil operátor Hladký. „Zaujímalo by ma, ako to robí.”

„To je jednoduché,” odpovedal Danko, „keď sa pozorne pozrieš, má špeciálne topánky, vďaka ktorým sa vôbec nešmýka.”

Odrazu postava, ktorá medzičasom vyliezla na úplný vrchol, skočila dole a tesne pred dopadom otvorila padák.

“Nový kšeft?” bolo počuť zhora, “rátajte so mnou!” A to už všetci videli na zem dopadnúť obrovské, staré, žlté, ledva pokope držiace kroksy a v nich vyškerený mládenec im podával ruku: “Čaute, ja som Timo.”

Posledným členom tímu je stály zamestnanec dona Chladivého, informatik Bobor, ktorý sa hravo prehryzie každou nástrahou. Práve má na stole rozložený model bezpečnostného systému múzea a snaží sa prísť na to, ako ho obísť. No nikde nevie nájsť, aké veľké múzeum vlastne je.

„Verím, že ste sa už všetci spoznali,” začal don monológ. „Toto,” ukázal na projekciu Louvru, „je náš cieľ. Tento mesiac sa verejnosti sprístupní nová výstava. Deň predtým bude slávnostné otvorenie pre sponzorov, na ktoré sme samozrejme pozvaní, a vtedy udrieme. Nejaké otázky?”

„Nie ste hladní?” prihlásil sa Timo. „Lebo ja by som si dal zmrzlinu!”

„Samotný plán,” pokračoval Danko po prestávke na lahodné občerstvenie, „znie nasledovne. Na otvorení bude aj hlavný správca, ktorý má kartu od bezpečnostného systému. Prvý krok bude ju získať. Po vypnutí alarmu sa Timo cez strešné okno dostane do sály so šperkami. Tie vyhodí von z okna, pod ktorým bude čakať operátor Hladký s autom pripraveným na únik. Na vypnutie zabezpečenia ešte potrebujeme aj špeciálny kód. Ten sa každý rok mení, no ak sa nemýlim, už čochvíľa ho zistíme.”

Komisár Krivý sedel vo svojej kancelárii a rozmýšľal nad problémom: minule sa mu síce podarilo zabrániť ukradnutiu pravých šperkov, no nikoho neprichytil pri čine. Teraz ho navyše znepokojovali nedávne úteky z väzenia - to si určite Chladivý skladá bandu profesionálov na pomoc s ďalším zločinom. Sám na nich nemá šancu… Čo keby si teda zohnal vlastný tím? Brilantný nápad! Ale musia to byť tí najlepší z najlepších. Ako to spraviť? Aha! Vyberie ich súťažou.

Medzitým dorazili šperky do múzea a zamestnanci začali pripravovať výstavu.

Vyniesli ťažké krabice, rozložili šperky a pobrali sa domov, keď ich zastavilo rázne „Čo to robíte, vy babráci!?"

„Takto to nedáva zmysel!” rozčuľoval sa hlavný kurátor. „Presuňte to naspäť!”

A tak úbohí zamestnanci strávili celý deň nosením šperkov z jednej sály do druhej, až kým nakoniec nebol hlavný kurátor spokojný.

„Komisár, toto by ste mali vidieť,” podával mladý policajt zväzok novín svojmu šéfovi.

Krivý sa začítal: „Už tento piatok sa v parížskom Louvri uskutoční slávnostné otvorenie novej výstavy vzácnych historických šperkov, ktoré budú na ďalší deň sprístupnené verejnosti. Nasledujúci galavečer je určený pre podporovateľov múzea. Pozvanie prijal aj známy podnikateľ a milovník umenia Daniel Chladivý, ktorý podporuje umelecké výstavy naprieč celou Európou…"

Zdvihol oči od textu. „Takže vtedy udrie. Zožeňte mi pozvánku a kontaktujte múzeum, nech sprísnia ostrahu!”

Aj u dona Chladivého sú prípravy v plnom prúde. Yekaterina si skúša nové šaty a šperky, Timo kontroluje svoj padák, Big Johnny pred zrkadlom dvíha činky, obdivuje svoje svaly a od potu sa lesknúce čelo a Danko sedí vo svojom veľkom koženom kresle a rozmýšľa, čo by sa mohlo zajtra pokaziť. Napätie by sa priam dalo krájať. Len informatik Bobor a operátor Hladký v kľude hrajú Gigantickú Trestnú Autolúpež VI (ktorú informatik Bobor, určite legálnym spôsobom, ziskal, keď ho už omrzelo, ako každý rok posúvali oficiálne vydanie).