Zadania 1. kola

Dážď dopadal na predné sklo auta rútiaceho sa tmavými uličkami nočného mesta. Pneumatiky zaškrípali na mokrom asfalte, keď operátor Hladký prudko stúpol na plyn a auto preletelo cez červenú. V spätnom zrkadle vytrvalo blikali modré majáky policajnej sirény a neúprosne sa blížili.

„Do kýblika!” precedil cez zaťaté zuby, „myslel som si, že som ich už striasol!”

„Všetci sa držte, v tejto uličke ich stratíme.”

„Tá je príliš malá, tam sa nezmestíme!” zvrieskol Big J. „Máš snáď lepší nápad?” oponoval operátor Hladký a prudko strhol volantom.

„Do kýblika! AJAJÁJ!”

!BUM!

Auto sa rúti do uličky zvláštneho tvaru. Ale zmestí sa tam?

Pred 3 mesiacmi - vila mafiánskeho bossa dona Daniela Chladivého

Don Daniel Chladivý sedel so založenými rukami v kresle pri okne a bez slova pozoroval tri osoby sediace oproti nemu. V priebehu ostatných dní sa k nemu dostávali chýry o príležitosti, ktorú si nemohol nechať ujsť - výstava drahých šperkov, klenotov, obrazov a iných vzácností. Tipy však prichádzali z rôznych strán a nie všetkým sa dalo veriť. Niektorí informátori radi prikrášľovali pravdu. Iní zas bez zaváhania klamali aj tvárou v tvár Dankovmu mrazivému pohľadu. Don Chladivý má na určovanie dôveryhodnosti informátorov špeciálny test.

Po nekonečnom vypočúvaní sa Danko dozvedel, že pred slávnostným otvorením výstavy v najzabezpečenejšom francúzskom múzeu budú šperky prevážané cez mesto trojicou obrnených nákladiakov.

Danko (ako mozog celej operácie) vymyslel plán prepadu. Na cestu umiestnia prekážku a keď kamióny zastavia nad vyhovujúco umiestneným kanálovým poklopom, jednoducho vyrežú do spodku otvor, nenápadne nastúpia, vyhodia von šperky a kým sa kolóna znova pohne, budú dávno preč. Vskutku jednoduchý a elegantný plán. Čo by sa mohlo pokaziť?

Komisár Krivý sa namosúrene prechádzal popred nástenku plnú novinových výtlačkov, máp, svedectiev a fotografií podozrivých. Všetko poprepájané červenou niťou a v strede toho fotka usmievajúceho sa dona Daniela Chladivého na nejakej charitatívnej slávnosti, plná dier z mnohých tref šípkami.

„Raz ťa dostanem, ty zmrznutý cencúľ! Však počkaj!”

Sedem lúpeží. Sedem lúpeží a stále žiadne dôkazy. Aspoň nie dosť na to, aby ho zavreli tam, kam patrí. Komisár Krivý musel uznať, že takého súpera, ako je don Chladivý, ešte jakživ nestretol. Už to bude niekoľko dlhých rokov, čo na tomto prípade začal pracovať, a stále sa k jeho dolapeniu nepriblížil ani o krok. Odrazu zastal, odhrnul si z čela šticu mastných vlasov a usmial sa.

„To je triviálne!” vykríkol. Kúsky skladačky do seba konečne dokonale zapadli.

Kolóna obrnených nákladiakov neprešla ani 10 kilometrov, keď bola náhle nútená zastaviť. Z áut sa rýchlo vyhrnula skupina ozbrojených mužov a začali prehľadávať okolie. Nikomu z nich však nenapadlo pozrieť sa pod kamión, kde sa za tichého škripotu pomaly otváral poklop. Dankov plán prebiehal bez akýchkoľvek komplikácií. Cez hukot bežiacich motorov nebol počuť ani zvuk šperkov dopadajúcich do nachystaného vreca. Všetko išlo ako po masle. Možno až príliš…

„To nie je možné,” všimol si jeden z donovich mužov, „tento náhrdelník je falošný! Je v ňom primálo drahokamov! A ani vzor nesedí!”

„Banda amatérov,” zúril Danko, keď sa o tom dozvedel, „ani nevedia rozoznať návnadu od pravého nákladiaku so šperkami!” Alebo… Že by ho niekto zradil? Že by niekto vyzradil jeho plány? To si nemôže dovoliť riskovať. Je potrebné, nie, nutné zostaviť poriadny tím profesionálov, ktorým môže dôverovať.Takýto tím musí určite obsahovať: niekoho, kto vymyslí plán, niekoho, kto sa obratne vyhne všetkým nástrahám, niekoho, kto svojím šarmom zvedie pozornosť od lúpeže, niekoho, na všetku ťažkú prácu a niekoho, kto, keď sa celý plán náhodou pokazí, bude pripravený všetkých rýchlo odviesť preč. Pár takých kontaktov mal… Ale aké to len mali telefónne čísla???

Danko sa bohužiaľ nikomu nedovolal. Väčšina jeho bývalých kolegov totiž sedí za mrežami (samozrejme, všetci boli odsúdení neprávom - predsa ide o obyčajnú skupinu ľudí s poctivou robotou), takže ich najprv bude musieť vyslobodiť. To ale nejde len tak ľahko. Najprv si musí naštudovať mapu, nájsť slepé uhly kamier a iné slabé miesta.

„Hmm, ani toto väzenie nemá žiadne slabiny,” povzdychol si Danko a hodil ďalší pokrčený papier do koša. „A aj toto má príliš dobrú ostrahu…” Už-už sa vzdával, keď tu dostal brilantný nápad: síce sa nevie dostať do väzenia, aby niekoho vyslobodil, ale možno by sa doň dali aspoň poslať informácie, ako nepozorovane utiecť. Na to samozrejme poslúži Brutálne Funkčná Sieť agentov, ktorá doručí správu do tých správnych rúk.

Glokva práve raňajkoval päťhviezdičkové väzenské jedlo, suchý chleba s porát nesplesnivenou paštékou, a vyrezával drevenú debničku, keď mu niekto podstrčil dokrčený papier s odkazom: „Don odkazuje, že Big Johnny musí utiecť z väzenia. Dnes v noci.“
Hneď na prvý pohľad je jasné, prečo sa don rozhodol do svojho tímu naverbovať práve Big Johnnyho. Najsvalnatejší chlap v celej väznici, celé telo mu križujú jazvy z nespočetných bitiek. Hovorí sa, že jednu utŕžil, keď ako osemročný holými rukami porazil medveďa hnedého. Na vyholenej hlave sa mu leskne záhadné tetovanie. Jednoducho drsný chlap.

Glokva nenápadne kývol hlavou v smere Big J., aby upútal jeho pozornosť. Stretli sa v upratovacej miestnosti ďaleko od nežiaducich uší a dohodli sa na pláne úteku: o polnoci sa nenápadne vykradnú zo svojich ciel (v Johnnyho prípade to znamená, že sa holými päsťami prebije cez meter hrubú betónovú stenu) a opatrne sa vykradnú von. Nemusia sa báť, že ich zachytia kamery, keďže ešte predtým ich vypne donom podplatený dozorca a rýchlo prídu k bráne, za ktorou ich už bude čakať únikové auto. Len čo ju odomknú, budú na slobode.